Štvrtok 5.3.2015 - Vatikánske múzeá

Poobedňajší dáždik zo stredy postupne prešiel do celonočného lejaku a neprestal ani ráno. Cestou do Vatikánskych múzeí sme poriadne premokli, hoci sú vzdialené len cca 15 minút chôdze. Ako na potvoru sme tentoraz nestretli žiadneho pouličného predavača dáždnikov, resp. stretli sme ho až skoro pri múzeách.

Našťastie tam nečakalo veľa ľudí a tak sme na bezpečnostnú prehliadku čakali vnútri v hale a nie na daždi.

Najprv sme na radu Libora prešli krížom cez celé múzeá a pozreli si Sixtínsku kaplnku, kým tam nebolo veľa ľudí.

V múzeách sme strávilli celé doobedie, ide o komplex viacerých múzeí, sprístupnená časť má dĺžku 7 km, stručný popis nájdete napríklad v tomto článku.

Zaujala ma napríklad sála so sochami zvierat:

 Krásne mozaikové podlahy:

V niektorých miestnostiach zdobené stropy:

Prekrásna Sála nepoškvrneného počatia (je dosť úzka a na fotke už je vidno, že sa múzeum zaplnilo)

Raffaelove miestnosti - niekedy nepoznám presný preklad do slovenčiny, tak sa ospravedlňujem za prípadné chyby - sú to 4 miestnosti vyzdobené freskami od Raffaela.

V pinakotéke (obrazárni) sa mi najviac páčil tento obraz, predstavujúci Adama a Evu v raji.

Autora si nepamätám, ale skúsim zistiť.
Múzeá sú samozrejme plné sôch, obrazov a iných predmetov, ale to je najlepšie vidieť osobne, alebo si o tom prečítať. Verím tomu, že by to vydalo na mnoho hrubých kníh, pretože každý obraz, každá socha má svoj príbeh.
Bola som rada, že bolo otvorené aj múzeum pápežských vozidiel, ktoré sa nachádza trochu bokom od ostatných miestností a preto ho ani nenavštevuje toľko ľudí.
Pápeži sa najprv nosili v špeciálnych nosidlách, potom mali nádherné koče.

Neskôr aj autá:

A toto je papamobil, v ktorom bol spáchaný atentát na Sv. Otca Jána Pavla II.

Celkový dojem z Vatikánskych múzeí - niektoré obrazy, sochy či fresky boli naozaj nádherné, ale ako celok je to veľmi únavné. Ideálne by bolo chodiť tam niekoľko dní a každý deň si pozrieť len kúsok.

Dopoludnia prestalo pršať a zašli sme si na obed do L'Archetto. Na obed tam majú obedové menu "all you can eat", dá sa z toho najesť celkom fajn, aj keď si môžete nabrať len raz (taniere sú naozaj dosť veľké), okrem toho v cene je aj polievka, čo nám celkom dobre padlo v tomto chladnom počasí.
Poobede sme si ešte detailnejšie prezreli baziliku sv. Petra. Páči sa mi, že v každej z týchto veľkých bazilík je vždy vyhradená aspoň jedna kaplnka na tichú modlitbu.

Pohľad zdola na kupolu:

Hrob sv. Jána Pavla II.

A slávna Michelangelova Pieta - mimochodom, je to jediné dielo, ktoré podpísal, jeho meno sa dá prečítať na šerpe Panny Márie.

Pozreli sme si aj kryptu s hrobmi pápežov. Prehliadku kupoly sme si nechali na ďalší deň, keďže počasie nebolo stále príliš priaznivé.

Streda 4.3.2015 - Audiencia, Campo dei Fiori a 2 baziliky

Na dopoludnie sme mali lístky na generálnu audienciu so Sv. Otcom. Konala sa na námestí sv. Petra. Prišli sme cca pol hodiny pred oficiálnym začiatkom, takže sa nám ušli miesta v predposlednom rade. Miesta nie sú nijakým spôsobom označené, takže čím skôr prídete, tým väčšia šanca sedieť čo najviac vpredu. Pred vstupom na námestie sme museli prejsť aj bezpečnostnou kontrolou, ale išlo to svižne.
Svätý Otec pred začiatkom prechádzal na papamobile uličkami pomedzi ľudí. V duchu hesla "poslední budú prvými" sme teda boli úplne blízko, keď prechádzal zadnou uličkou.

Audiencia trvala cca dve hodiny, príhovor Sv. Otca bola v taliančine, potom ho v skrátenej podobe prečítali aj po anglicky, francúzsky, nemecky, poľsky, španielsky, portugalsky a arabsky. Na záver sme dostali požehnanie pre nás i pre všetkých, ktorí s nami nemohli byť, špeciálne pre chorých.

Niektorým vtákom je úplne jedno, že si sadajú na umelecké diela. :)

Očakávali sme, že audiencia bude trvať až do poludnia, keď nám vzniklo časové okno, išli sme pozrieť Campo dei Fiori - je to malé námestie s trhom. Okrem kvetov tam predávajú aj rôznu zeleninu, ovocie a koreniny. Myslela som, že to tam bude výrazne rozľahlejšie, prekvapilo ma, že tam bolo len cca 50 stánkov. Páčil sa mi predaj korenín na váhu, mali ich v sklenených dózach, v akých sa bežne ponúka vážený čaj. 

Na obed sme zašli do reštaurácie v jednej z bočných uličiek. Nechcelo sa nám príliš chodiť a okrem toho nás tam zlákal pán - niečo ako uvádzač, ktorý odchytával ľudí na ulici. J si chcel dať raz za pobyt pravé talianske menu s predjedlom, prvým a druhým chodom. Pán bol už starší, cca šesťdesiatnik, v klobúku a kabáte. Pri skúmaní menu sa s nami pustil do reči a vysvitlo, že strávil rok na Slovensku, býval v Bratislave na Ventúrskej ulici a tvrdil, že na penziu by sa tam chcel vrátiť a dožiť buď v Brne alebo Bratislave, lebo tam nechal svoje srdce. To nám teda hovoril už, keď sme odchádzali.

Po obede sme zahliadli obchod, o akom nám Donato rozprával, Norcineria viola. 

Norcineria je obchod s výrobkami z bravčového mäsa a vyzerá to tam proste neuveriteľne. A mäso sa tam dá kúpiť vákuovo zabalené, čiže si ho môžete vziať aj domov - ak sa vojdete do váhového limitu v lietadle.

Popri rieke Tiber sme sa presunuli k Ústam pravdy. Asi tam bývajú obvykle dosť veľké rady, ale my sme boli vybavení za 5 minút. Ruka mi ostala celá :)

V priľahlej bazilike Santa Maria in Cosmedin môžete obdivovať lebku sv. Valentína - pre prípadné útlocitné povahy ju sem nebudem dávať.

Metrom sme sa odviezli do Baziliky sv. Pavla za hradbami, kde sa nachádza hrob sv. Pavla a kus reťaze, ktorou bol údajne spútaný vo väzení.

Najprv som nevedela, čo ma na tejto bazilike zarazilo, prišla som na to až potom - neboli tam žiadne lavice pred hlavným oltárom.

Po okrajoch v kruhových výrezoch sú portréty všetkých doterajších pápežov. Tradícia hovorí, že keď sa všetky otvory zaplnia, nastane koniec sveta. Ešte ich je tam voľných dosť :)

Už cestou do baziliky začalo pršať.

Mesto je plné pouličných predavačov tzv. selfie-sticks - teleskopické paličky, do ktorých si upevníte svoj smartfón a môžete odfotiť samých seba, prípadne nejaké pamiatky v pozadí a nemusíte naťahovať ruku, či prosiť okoloidúcich,aby vás odfotili (to by som teda neriskovala). Akonáhle spadli prvé kvapky, selfie sticks záhadne zmizli a v ich rukách sa objavili dáždniky a pršiplášte. Libor hovoril, že v lete zasa pobehujú so slnečnými okuliarmi. Predpokladám, že niekde na rohu ulice majú zaparkované auto a podľa počasia si tam rýchlo zabehnú tovar vymeniť. Dáždnik sme nekúpili (čo sa neskôr ukázalo ako veľká chyba) a metrom sme sa presunuli do baziliky Santa Maria Maggiore (Panny Márie Väčšej). 

Je to posledná zo štyroch hlavných rímskych bazilík, ktorú sme ešte nevideli. Nachádza sa neďaleko hlavnej rímskej železničnej stanice Termini.

V tejto bazilike je krásny pozlátený strop

Je tu uložené aj drevo z Ježišových jasličiek dovezených z Betlehema v 6. alebo 7. storočí.

Na záver dňa sme sa odviezli do hotela, kde sme mali dohodnutú ochutnávku tradičných talianskych špecialít s Donatom. Nachystal nejaké mäso a syr ako jednohubky a pripravil nám k tomu aj bruschettu - čo je v podstate hrianka opečená nasucho, potretá cesnakom a poliata olivovým olejom.  Je to fakt dobré. Bola tam aj jeho priateľka, ktorá je učiteľkou angličtiny. Strávili sme príjemný večer rozhovorom o všetkom možnom, cez režim dňa a siestu, školský systém, prázdniny i diaľničnú sieť :)

Utorok 3.3. 2015 - Assisi

Druhý z našich výletov z rímskej "základne" bol naplánovaný podľa predpovede počasia na utorok. Sľubovali nádherný slnečný deň. Cestou autom (trvá to 2 hodiny) bolo zamračené a hmla, ale po príchode do Assisi už sa slnko objavilo. Zaparkovali sme dole pod mestečkom (to je na kopci) a ako prvé sme sa vybrali navštíviť baziliku Panny Márie Anjelskej - Santa Maria delli Angeli.

Vo vnútri sa nachádza Porciunkula, kostolík, ktorý sv. František opravil potom, ako pri modlitbe začul Ježišov hlas, ktorý mu hovoril: "Vidíš, ako sa môj dom rozpadá? Daj ho do poriadku." 

V tejto kaplnke v roku 1226 aj zomrel. V roku 1679 bola kaplnka obostavaná bazilikou. Fotku kaplnky nemám, lebo (ako skoro všade v Assisi) sa nesmie fotiť, ale na internete nájdete mnoho fotografií. Ak sa chcete dočítať viac o živote sv. Františka, môžete kliknúť napríklad sem.

Nad mestom Assisi na kopci Monte Subasio sa nachádza Eremo delle Carceri. Je to kamenná pustovňa v lese, do ktorej sa sv. František utiekal v modlitbe.
Je dostupná autom po pekne kľukatej ceste. Bola som rada, keď som z auta vystúpila, ale stálo to za to. K samotnej jaskyni bolo pristavaných niekoľko budov, ale naozaj máličko. Je celá obkolesená lesom s mnohými chodníčkami.

V kaplnke sme mali sv. omšu. 

Pozreli sme si aj jaskynku, v ktorej sv. František prebýval. Vchody boli fakt nizučké a kamenné lôžko nepôsobí práve pohodlným dojmom. 
Potom sme sa odviezli do mestečka, zaparkovali pri kostolíku sv. Damiána a išli na obed. 
Bolo už po jednej a tak sme boli v reštaurácii sami. Pôsobila veľmi príjemným dojmom a aj jedlo bolo chutné. Assisi je nádherné mestečko plné uzučkých uličiek s maličkými obchodíkmi a rôznych schodov a dvorov.

Táto pani na počkanie vyšívala nápisy na zásterky. Jednu sme dali spraviť aj Katke. Odkedy sme jej ju  priniesli, je v kuchyni pečená-varená. Ako málo stačí :)

Bazilika sv. Františka je zvláštna tým, že obsahuje 3 poschodia - 3 baziliky - hornú, strednú a dolnú. 

Bazilika bola vážne poškodená pri zemetrasení v roku 1997. 

V jej dolnej časti sa nachádza hrob sv. Františka. Je tam aj múzeum s predmetmi zo života sv. Františka. 

Assisi pri pomaly zapadajúcom slnku:

Po rýchlej návšteve Baziliky sv. Kláry sme sa ešte poponáhľali do kostola sv. Damiána.

Prehliadku sme už nestihli, ale zúčastnili sme sa aspoň na pobožnosti vešpier. 

Unavení, ale spokojní sme sa vrátili do Ríma. Ak máte možnosť, Assisi rozhodne odporúčam navštíviť. Určtie by som privítala aspoň 2 dni, niektoré veci by som si pozrela dôkladnejšie, viac času by som strávila prechádzaním sa po uličkách, ale aj v jednotlivých kostoloch. Tým, že je to z Ríma cca 200 km, už aj samotná cesta nám zabrala dosť času a bola únavná.

Pondelok 2.3.2015 - katakomby a celý Rím

Na pondelok sme si naplánovali katakomby a prejsť celý Rím pešo :) Bolo toho nakoniec cca 20 km.

Katakomby sa nachádzajú za mestom, je ich viacero, my sme si vybrali katakomby sv. Kalixta, ktoré sú asi najnavštevovanejšie, Odviezli sme sa metrom k autobusu č.218. Autobusy v Ríme sú pomerne zábavná záležitosť, tabuľu som neodfotila, ale pre každú linku je tam vypísaná trasa bez názvov zastávok (napr. Via Appia - 5 zastávok), čas odchodu prvého ranného a posledného večerného spoja, ale nijaký harmonogram odchodov, alebo intervaly. Väčšina zastávok, čo som videla, nemá ani prekrytie, čo je za dažďa dosť nepríjemné. Na druhej strane oceňujem vodiča, ktorý bez problémov komunikoval s turistami po anglicky a ochotne ukázal, kde vystúpiť. Neviem, či to bola náhoda, alebo takého dali špeciálne na túto linku, ktorá je turistami hojne využívaná.

V katakombách je zakázané fotografovať, prehliadka trvala cca 45 minút. Jarko sa pridal k skupine s talianskym sprievodcom, ja s anglickým a keď sme sa stretli, tak sme si navzájom dovysvetlili to, čomu sme nerozumeli :) Po nás sa tam objavila slovenská skupina, ktorej dali sprievodcu, ktorý po slovensky nevedel, ale mali slúchadlá s popisom jednotlivých miest. Chodby v katakombách mali rôznu šírku, najširšie boli na miestach, kde boli pochovaní pápeži. Boli tam aj svetlovodné šachty. Väčšina hrobov je prázdna, ale cca 10% je zachovalých. Je tam veľa náhrobných dosiek a aj niekoľko väčších krýpt s výjavmi z Ježišovho života. Tieto katakomby vznikli v 2. storočí, po zaplnení cca v 4.storoči sa postupne prestali navštevovať a znovuobjavené boli až v roku 1854, kedy ich aj začali rekonštruovať a sprístupnili ich pre verejnosť.

Po návšteve katakomb sme si zasa počkali neurčený čas na zastávke, kým sa objaví autobus a odvezie nás k Bazilike sv. Jána v Lateráne, skrátene Lateránskej bazilike. Je to sídelný kostol pápeža ako rímskeho biskupa. 

Z baziliky sme sa vybrali pešo smerom ku Koloseu. Neplánovali sme ho navštíviť, obzreli sme si ho len zvonka, tak ako aj Palatín a rôzne vykopávky. Tak ako písali v sprievodcovi, pri Koloseu čakajú gladiátori na turistov, aby sa s nimi za poplatok odfotili. Títo si akurát dávali pauzičku.

Konštantínov oblúk v blízkosti Kolosea

Od Kolosea sme prechádzali po Via dei Fori imperiali. V Ríme stavajú tretiu trasu metra, ktorá vedie aj popri tejto ulici. Zaujalo ma, že na plote, oddeľujúcom stavbu od ulice, boli veľkoplošné plagáty o histórii tejto štvrte a napríklad aj o tom, že aby bol dobrý prístup ku Koloseu, tak zbúrali celú jednu historickú štvrť - takže tieto veci sa nediali len na Slovensku za socializmu. 

Ďalšou zastávkou bol Oltár vlasti - Altare della Patria, bol postavený ako oslava zjednotenia Talianska, ktorého hlavným aktérom bol Vittorio Emanuele II. Pri jeho stavbe bolo tiež zbúraných mnoho stredovekých budov a stavali ho približne 50 rokov. Uprostred je hrob neznámeho vojaka s  večným ohňom a čestnou strážou - zaujalo nás, že to bola žena.

O tomto pamätníku som čítala, že niektorí Rimania výhľad z neho považujú za najkrajší z celého Ríma - a to preto, že je to jediné miesto v Ríme, odkiaľ ho nevidno. 

Ako vidno aj na fotkách, celý deň bolo zamračené.

Chceli sme navštíviť baziliku sv. Marka, ale bolo zatvorené, tak sme to zvrtli do kostola sv. Ignáca z Loyoly. Tento pôvodne na našej plánovanej trase nebol, ale keď sme zistili, že je neďaleko, zašli sme tam a bol to jeden z najkrajších kostolov, ktoré sme videli. Dokonca mal na nástenke certifikát z Tripadvisor, kde je hodnotený jedným z najvyšších hodnotení. Má nádhernú výzdobu, ale hlavne atmosféru. Pokoj, ticho, modlitba. Žiadne davy turistov a aj tí, čo sú tam, sa správajú dôstojne.

Nohy nás už riadne boleli, ale medzi jednotlivými miestami boli vždy len malé vzdialenosti - 5-10 minút pešo. Odbočili sme aj k Fontáne di Trevi, ale zistili sme, že ju práve rekonštruujú, nestriekala z nej voda. Hor sa smer Pantheon - čo bol pôvodne antický kostol. Má kruhový pôdorys. Aktuálne je zasvätený Panne Márii. Jediným prirodzeným zdrojom svetla je veľký kruhový otvor v streche s priemerom 9 metrov. V chráme je aj hrob už spomínaného Vittoria Emanuela II. Bol tam strašný nátresk a hoci všade boli nápisy o tom, že je to posvätné miesto a máme zachovávať ticho a aj zriadenci to každú chvíľu vyhlásili, bol tam hluk ako v tržnici a tak sme odtiaľ znechutení odišli.

V Ríme si len tak poletujú a kúpu sa aj čajky.

Pokračovali sme na Piazza di Navona, nazývané aj námestím troch fontán. Za krajšieho počasia by som tam strávila minimálne dve hodiny pozorovaním fontán a rôznych pouličných umelcov. 

Mimochodom, aká je pravdepodobnosť, že uprostred Ríma stretnete ľudí, ktorí bývajú tri domy od vás? To, že sme ich stretli na letisku v Ríme, keď sme vystupovali z lietadla, by som ešte pochopila. Ale toto stretnutie bolo už naozaj prekvapivé.

Takýchto levitujúcich "mníchov" sme videli niekoľko.

Z Piazza Navona sme už išli smerom k bazilike sv. Petra a za Liborom. Ešte sme sa prešli okolo Anjelského hradu

 a pomotali sa po námestí pred bazilikou.

Nedeľa 1.3.2015 - Tivoli

V nedeľu ráno som sa zobudila dolámaná z príliš mäkkej postele a hrubej podušky (spávam ako princezná na hrášku), ale zdravá!

S Donatom sme sa dohodli na raňajkách na pol ôsmu, čo bol najskorší možný čas, kedy sa dali objednať. Raňajky boli sladké - croissanty, toastový chlieb (áno, práve som objavila kúzlo opekaného chleba nasucho), maslo, lekvár, jogurt, cereálie a ovocie. Na pitie bol na výber čaj, káva, džús a voda. Čaju bolo na výber niekoľko druhov a aj na izbe bola k dispozícii rýchlovarná konvica, čo prispelo k môjmu výberu práve tohto ubytovania. Keď sme Donatovi načrtli, čo plánujeme počas týždňa vidieť a že jedným z miest je Tivoli, hneď išiel pozrieť, či tam nie sú večerné prehliadky, pretože odtiaľ pochádza a bol by nás tam ochotný aj zobrať niekedy podvečer. No ale večerné prehliadky sú len v lete, takže z toho nebolo nič. Zistil však, že práve v prvú nedeľu v mesiaci sú vstupy do dvoch najväčších pamiatok zdarma. 

Pôvodný plán na tento deň zahŕňal prehliadku baziliky sv. Petra a ešte kľudový režim, ale slnko na oblohe a vstupy zdarma rozhodli a išlo sa do Tivoli, čo je malé mestečko cca 30 km od Ríma.

Najprv sme navštívili Villu Adriana v dolnej časti mestečka. Podobný nápad ako my malo množstvo Rimanov a iných návštevníkov, ale v priestore sa to rozptýlilo. Ide o sídlo cisára Hadriána z 2.storočia. Je zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, spolu s Villa d'Este. Bol to komplex viac ako 30 budov na území cca 1 km štvorcového. Mnohé z budov sú čiastočne zachovalé a je jednoduché si predstaviť, aký monumentálny bol tento komplex. Obsahoval napr. niekoľko kúpeľov, divadlo, rybník, i ďalšie budovy.

Ktorá z nás je krajšia? :)

Ďalším miestom, ktoré sme v Tivoli navštívili, bola Villa Gregoriana. Je to prírodné údolie. Mali sme šťastie, lebo 1.3. bol prvý deň, kedy mali tento rok otvorené. Najväčšou atrakciou je umelo vytvorený 120-metrový vodopád. Tivoli dlhodobo trápili problémy s riekou Aniene, ktorá po prudkých dažďoch nebola kontrolovateľná. Po veľkej povodni v roku 1826 inžinier Clemente Folchi vypracoval projekt, ktorým odklonil rieku z pôvodného koryta. Pomocou dvoch veľkých tunelov vznikol umelý vodopád. Villa bola sprístupnená v roku 1835 za pontifikátu Gregora XVI., podľa ktorého má aj meno. Samozrejme tento zásah zmenil pôvodný ráz krajiny, ale postupnými úpravami sa toto miesto stalo najnavštevovanejším miestom v Tivoli v rokoch 1870 až 1915, kedy sa do vlastníctva štátu dostala Villa d'Este, ktorá pritiahla ešte viac návštevníkov.  Postupne začala upadať a až v roku 2005 bola opätovne sprístupnená, o čo sa pričinila nadácia FAI - Fondo Ambiente Italiano, ktorej cieľom je ochraňovať a udržiavať talianske umelecké a prírodné dedičstvo.

Miestom, na ktoré som sa podľa fotiek tešila najviac, bola Villa d'Este,
Je to renesančná vila zo 16. storočia obkolesená krásnou záhradou s množstvom fontán. Vo vnútri sa zasa nachádza niekoľko miestností so zaujímavými freskami. Zo záhrad je krásny výhľad na Tivoli.

Počasie nám celý deň prialo, bolo slnečno a teplo.